Prečo pracujem v sociálnych službách

 

Nikdy som si nemyslela, že raz budem opatrovateľka.  

Táto cesta si ma našla sama. Možno cez skúsenosť, možno cez srdce.  

Neprišla som sem kvôli peniazom. Prišla som, lebo som cítila, že niekde ma niekto potrebuje.

V tejto práci je veľa ticha. Nie také, čo ťa dusí – ale to, ktoré hovorí.  

Sú v ňom pohľady, ktoré ti povedia viac než slová. Ruky, ktoré sa ťa chytia, keď nevieš ako ďalej.  

A keď sa niekto usmeje, koho bolí každý pohyb… vieš, že to stojí za to.

Táto práca ma učí pokore.  

Že život sa raz spomalí pre každého z nás. A že najviac záleží na maličkostiach – čistých vlasoch, čistých perinách, pohári vody, alebo len tichej prítomnosti.

Čo ma trápi?  

Niekedy únava. Niekedy pocit, že sme prehliadaní.  

Že ľudia nevidia, koľko citu, sily a trpezlivosti je za každým dňom.  

A niekedy bolí, keď niekto odíde. Lebo kým ho opatrovať, človek si vytvorí vzťah… niektoré lúčenia ostanú navždy.

A napriek tomu…  

by som nemenila.  

Lebo *dáva to zmysel. A hlavne – dávam kus seba niekam, kde to má cenu.

 @srdcom_opatrovatelka_