Srdcom_opatrovatelka_

  Nikdy som si nemyslela, že raz budem opatrovateľka.   Táto cesta si ma našla sama. Možno cez skúsenosť, možno cez srdce.   Neprišla som sem kvôli peniazom. Prišla som, lebo som cítila, že niekde ma niekto potrebuje. V tejto práci je veľa ticha. Nie také, čo ťa dusí – ale to, ktoré hovorí.   Sú v ňom pohľady, ktoré ti povedia viac než slová. Ruky, ktoré sa ťa chytia, keď nevieš ako ďalej.   A keď sa niekto usmeje, koho bolí každý pohyb… vieš, že to stojí za to. Táto práca ma učí pokore.   Že život sa raz spomalí pre každého z nás. A že najviac záleží na maličkostiach – čistých vlasoch, čistých perinách, pohári vody, alebo len tichej prítomnosti. Čo ma trápi?   Niekedy únava. Niekedy pocit, že sme prehliadaní.   Že ľudia nevidia, koľko citu, sily a trpezlivosti je za každým dňom.   A niekedy bolí, keď niekto odíde. Lebo kým ho opatrovať, človek si vytvorí vzťah… niektoré lúčenia ostanú navždy. A napriek...

  Volám sa Kristy a pracujem ako opatrovateľka v zariadení sociálnych služieb.  Každý deň trávim medzi ľuďmi, ktorí si zaslúžia dôstojnosť, trpezlivosť a láskavé slovo.  Táto práca ma učí pokore, sile ticha, aj radosti z maličkostí. Rozhodla som sa o tom všetkom písať.  Zachytiť každodenný život opatrovateľky, reálne príbehy, emócie, ktoré sa nevidia navonok.  Môj cieľ je ukázať, že starostlivosť o druhého nie je slabosť – je to odvaha. 🕊️ Píšem úprimne. Zo srdca. Zo skúseností.  Ak moje slová niekoho povzbudia, inšpirujú, alebo len otvoria oči – splnila som svoj cieľ.